Celebrate magazine, modern magazine.

Čo sa oplatí vidieť, prečítať alebo vlastniť. Čítajte.




Ďalší ročník konferencie Modern Magazine sa koná už budúci týždeň v Londýne.
Ten prvý bol pre mňa veľmi podnetný, písal som o ňom tu. Dúfam, že bude aj tento.
Najväčšími "highlights" pre mňa sú Veronica Ditting, artdirector magazínu The Gentlewoman a David Moretti, kreatívny riaditeľ talianskeho Wired.
Ako sa tohtoročná konferencia bude líšiť od minuloročnej sa dozviete tu.




Šéfredaktorka The Gentlewoman, Penny Martin v rozhovore pre SHOWstudio o novom čísle, o inšpirácii a o tom ako jej magazín pomáha robiť ostatné lepšími.

Viac o The Gentlewoman obálkach aj na blogu SPD. Pýtal sa Steven Gregor z GymClass.



Olivier Zahm je šéfredaktor a majiteľ Purple magazínu. Pozrite si ako to u neho vyzerá. Fotil Selby.

Penta kúpila vydavateľstvo Trend Holding a 7 plus. Som zvedavý ako to s nimi zatrasie. Stratégie píšu, čo im to prinesie.

People of Print na vydanie magazínu Print Isn't Dead vyzbierali cez Kickstarter takmer dvojnásobok toho čo chceli. Ako sa im to podarilo, si prečítate tu.

Erotický magazín Adult rozpredal druhé číslo ešte pred publikovaním? Dúfam, že to nieje pravda. Potrebujem ho. Ako si jeho vydavateľky (ano vydavateľky) užívajú nahotu, čítajte tu.

Kati Krausse spovedala šéfredaktora a artdirektorku ZEIT magazínu. O evolúcii Die Zeit píše Garcia. Zaujímavé čítanie aj vrátane related articles. (via @filipstruharik)



Strange plans je prvá kniha od nového indie vydavateľa. Vyzerá výborne. Doplní moju "beautiful objects" zbierku. Mala by aj vašu, ak ju máte. Ak nemáte, tak najvyšší čas.

Ak chcete vedieť viac, sledujte ma na Twitteri.




7. septembra 2014 | 4 komentáre

Časopisy, ktoré menia spoločnosť

Časopisy, ktoré menia spoločnosť sú výbornou témou. V svetovom merítku ich nebolo málo a podľa mňa ani v súčasnosti nie je (aj keď už môžu mať inú formu).
O tých lokálnych bude tohtoročný festival SELF. Ich odborný a popularizačný program (tak mu sami hovoria) prinesie sériu prednášok o avantgardných slovenských a českých časopisoch 20. a 21. storočia a ich vplyve na spoločnosť.
To ma zaujíma.




SELF neostane len pri papierových vydaniach. Online bude zastupovať už neexistujúci prvý profesionálny internetový časopis na Slovensku inZine
a komunitný server Kyberia.sk.

Program začína už v piatok, to znamená dnes. Večer po oficiálnom otvorení, budete mať možnosť vidieť dokument o Histórii magazínu Elle a jeho vplyve na postavenie žien v spoločnosti. Ja budem tam.

Kompletný program nájdete tu. Facebook lajkujte tu.



5. septembra 2014 | Žiadne komentáre

Here London 2014

Dobré veci neprídu len tak za mnou, musím ísť za nimi sám. A to veľmi rád, ak sa vyberiem za zážitkom, vedomosťami a inšpiráciou. Napríklad aj na jednodňové sympózium Here London organizované portálom It’s Nice That. Tu je malé review z mojich poznámok.



Here sa konal 14.6. v Royal Geographic Centre v Londýne. Sympózium nemalo nosnú tému, jednoducho bolo zamerané na inšpirujúce prednášky o procese, nápadoch v umení a svete dizajnu. V peknom priestore s vlastnou záhradou. 

Ring the bell

Ranný blok otváral Nalden. Bývalý úspešný blogger a spoluzakladateľ výbornej služby WeTransfer (ktorú všetci používame). Netuším, či je dizajnér, kóder alebo technologický fanatik – napokon je to vlastne jedno, jeho projekty sú výborné. Rozprával o WeTransfer, o prístupe k online reklame (ako je menej niekedy viac) a o tom, kam sa dá s takýmto prístupom zájsť. Znalosť technológií (kódu) považuje za najväčšiu výhodu, a to nielen pre dizajnéra. Prednášku ukončil citátom od Alvina ToffleraThe illiterate of the 21st century will not be those who cannot read and write, but those who cannot learn, unlearn, and relearn.” Môžem len súhlasiť. Najviac sa mi páčila príhoda, ako sa zoznámil s tímom It’s Nice That, lebo sa mu páčil ich web. Jednoducho prišiel, zazvonil na zvonček a povedal “Ahoj”. Mám sa od neho čo učiť.

Nasledoval môj obľúbenec Mirko Borsche. Veľká škoda, že nám ukázal len klasickú “portfólio prednášku”, cez úvod, prvý office, nový office, práce (ktoré poznám) a (nekonečný) showreel, do ktorého mu zložil hudbu ich mladý stážista, ktorý u nich stážoval aj vďaka tomu, že zbieral ich plagáty Bayerische Staatsoper. Najviac zo všetkého ma zaujal ich office. Všetci pracujúci v Mirkovej kuchyni za jedným stolom a na laptopoch. Áno, laptopoch. Nemajú zasadací poriadok a neboja sa pozerať jeden druhému cez rameno. Práve to im prináša nové postrehy.

Making art makes you happy

Anglická ilustrátorka Marion Deuchars rozprávala o svojom procese tvorby, ako aj o tom, akí sú dospelí nudní a ako nás môžu inšpirovať deti. Žiadna novinka. Jej office vyzerá ako najlepšie vybavená detská dielňa, hneď by som ho bral. Marion si proces tvorby užíva viac ako výsledok a rada si vymýšľa nové techniky a postupy. Verí, že nás umenie, resp. tvorba umenia, urobí štastnejšími.

Nádherne energická šéfredaktorka magazínu Gentlewoman Penny Martin uzatvára doobedný blok formou interview so šéfredaktorom It’s Nice That Robom Aldersonom. Penny sa nezastavila, miesto jednej otázky odpovedala na tri. Okrem iného šarmantne mávala nohami vo vzduchu. Rozprávala o tom, akí sú jej nadriadení priami a akú zodpovednosť cíti pri vydávaní magazínu. A o tom, že jej jediným poslaním je urobiť ženu krásnou – práve takou, aká je. Seba a redakciu pri porovnaní s komerčnými magazínmi nazýva “Partizánmi”. Nebojí sa komerčného prístupu, ale nechce, aby jej magazín vyzeral ako katalóg. Gentlewoman je o dlhovekosti, zatiaľ čo iné magazíny ako iD alebo Dazed sú len pre túto chvíľu. Páčila sa mi, nakreslil som jej nežne vykúkajúce kolená spod sukne.

When you smell poo - there is poo

Lernert & Sander ma fascinujú už veľmi dlho. Chodia takmer rovnako a dobre oblečení a ich práca má štýl. Prednášku venovali chybám. Tým, čo spravili, čo skoro spravili, a aj tým, ktorým sa vyhli. Okrem iného prednáška obsahovala aj dve “svetové premiéry”, ktoré doteraz nikomu neukázali, zle realizované B varianty k hotovým projektom a ukážky nerealizovaných treatmentov. Práce sprevádzali osobné historky, vtipné komentáre a klientské nápady. Bolo pekné vidieť, ako pri práci postupujú, čo sa naučili z chýb, a zároveň zistiť, že niektoré veci sú rovnaké aj u nás. Napríklad prívlastok Special znamená Low (No) Budget aj u nás.

Nasledoval Architekt Sam Jacob, no veľmi ma nebavil. Nepomohol mu ani interiér pre KesselKrammer a ďalšie pekné veci. Dúfam, že všetci architekti nie sú podobne nudní a že nezomriem na tohtoročnom Bienále architektúry, kam sa chystám. Anglický Pavilón, ktorý pripravoval Sam Jacob spolu s FAT a Crimson Architectural Historians, určite nevynechám.

Don’t live with your parent

Výtvarník Eric Yahnker sa okamžite svojím jasným a sebavedomým vystupovaním zaradil medzi mojich obľúbencov. Jeho ironizácia americkej popkultúry mu ide veľmi dobre. Michael Jordan vs. Gustave Courbet, Obama vs. Miley alebo Mariah Carey (bez nej to nejde). Po škole začínal ako animátor, napríklad aj na filme Southpark alebo ilustrovaných kampaniach pre Microsoft (robených na apple). Zdôraznil, že práca mu dala oveľa viac než škola, hoci si ju pôvodne sám vybral. Pred 10 rokmi sa na prácu vykašlal. Chcel robiť umenie, aj keď nevedel, čo to znamená. Z 10 rád boli dve o tom, že never, ever nesmieš žiť so svojimi rodičmi. Vedieť povedať nie považuje za svoj najväčší skill, aký môže mať. Na to, aby bol spokojný s výsledkom, potrebuje nasýtiť tri veci - hlavu, srdce a gule. Ale myslím, že niekedy mu stačia len tie gule. 




Marina Willer, brazílska grafická dizajnérka z Pentagramu, vrátila tému nudných dospelých a inšpirácie deťmi. Oveľa lepšie ako predošlá Marion. Ukazovala, ako jej deti, ktoré si fotí hneď ráno s rozospatými vlasmi, v sebe skrývajú tažké nočné stories. Ako banálne otázky, ktoré sa jej deti pýtajú, podnecujú predstavivosť, a ako “debilnehravé” názvy podnikov (Thai-Tanic - Thajská reštaurácia) sú tou najlepšou inšpiráciou. Aj jej práce boli výbornou inšpiráciou. Motív Out of control sprevádzal celú prednášku. Najprv nápad, potom pravidlá. 

Agi and Sam. Fashion dizajnérske londýnske duo sa od spoločnej stáže u Alexandra McQueena pekne posunulo. Počiatočné absolútne zdesenie publikom priznali a prekonali svojou úprimnosťou. Prekvapilo ma, akí sú na prvý pohľad úplne rozdielni. Previedli nás svojím procesom, od inšpirácie cez problémy cenotvorby až po výsledok. Konečný výsledok ma síce neberie, no prístup a zdroj inšpirácie je veľmi zaujímavý. Jednu sezónu sa nechali inšpirovať Verejnou dopravou. Kto sa nechá inšpirovať verejnou dopravou?

Fotograf Even Spencer robí pekné fotografie, ale rozprávanie o nich mu veľmi nejde. Previedol nás portfóliom, avšak ani cez skvelé skúsenosti a práce ma vôbec nezaujal.

Posledným rečníkom bol Christoph Niemann. Je superstar – a ako superstar deň aj uzavrel. Rozprával o generovaní nápadov a úskalich tvorivého procesu. O tom, ako nemá rád spoluprácu, aj keď ho vedie k lepším výsledkom. 



Jeho osobné zážitky sú pre neho veľkým zdrojom išpirácie. Na “geniálnom” grafe nám ukázal, čo všetko je potrebné na to, aby vedel prísť s naozaj skvelým nápadom. Niektorým určite rozbúral ich romantické predstavy.

Keďže pracuje hlavou celý deň, v noci chce mať pokoj. Preto nenávidí sny. Pozeral sa na proces tvorby a svoje ilustrácie takým spôsobom, nad akým som doposiaľ nerozmýšľal. Neprestáva ma fascinovať jeho čaro interpretácie a ním volené metafory na ťažké alebo veľmi nudné témy. Kedykoľvek si ho pozriem ešte raz. 


6. júla 2014 | Žiadne komentáre

Čo čítať, keď vás (ne)zaujíma futbal

Počas prebiehajúcich majstrovstiev sveta vo futbale sa obálky a obsah magazínov naplnia futbalom. Futbalom, ktorý nemám rád. Málokedy sa mu podarí dostať ku mne tak blízko. Jedinou výnimkou je, keď si moja madam Lesimple urobí športový večer. Momentálne trochu často.



 
Môj obľúbený Colors magazín venoval tejto “najkrajšej hre na svete” celé číslo. Obálka dekorovaná zlatom vo vnútri s nálepkami futbalistov (nálepky predsa nesmú chýbať) a futbalová téma z takej strany, akú sa FIFA neodváži ukázať.

Wes Anderson patrí medzi mojich obľúbených režisérov. Jeho vizuálna poetika a rozprávačský talent sú fascinujúce. Nájdete ho aj v novom, trinástom čísle Apartamento.

Okolo témy kreativného priemyslu nám rastie pekná bublina a objavuje sa aj tam, kde by ste ju nečakali. Čo ale nie je prípad nového čísla 032C venovaného “Creative Leadership”. Môžete si kúpiť limitovanú verziu s obálkou od Maria Sorrentiho alebo bežné číslo s Larou Stone. Ja mám obe. Lara na titulke je priam hypnotizujúca – rovnako aj vo vnútri.

Business of Fashion má vonku svoju druhú špeciálnu printovú edíciu. Témou je Firemná kultúra. Oplatí sa prečítať. Rovnako ako sa oplatí pozrieť sem, ak hľadáte prácu vo Fashion Industrie.

Morena je zbierka monografií o nahote, elegancii a sexuálnej otvorenosti. V mojej zbierke nemôže chýbať. Henrik Purienne fotil Hannah Guest pre prvé číslo. Je to veľmi pekné číslo. Teším sa na daľšie.

Ako fanúšik futbalu a futbalových médii si vypočujte posledné vydanie relácie Stack s editorom Green Soccer Journal (aj o La Gazzetta dello Sport) a ako nefanúšik napríklad staršie vydanie s newspaper dizajnérom Markom Porterom o tom, či majú byť noviny pekné alebo škaredé.

Filip Struhárik (projektový manažér v SME) pravidelne pripravuje týždenný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta (nových) médií. Veľmi zaujímavé čítanie. Odporúčam.

V prázdninovom Monocle nájdete rebríček miest najlepších pre život.

Zeit Magazine má svoju druhú medzinárodnú verziu v anglickom jazyku.

Eike König zo štúdia Hort ukazuje svoje obľúbené objekty pre Printed Pages.

Boat magazín urobil redizajnom extrémny skok dopredu.

Americká ikona Ralph Lauren exkluzívne v novom čísle magazínu Port.

V Čechách začal Typoland predávať svoje obľúbené magz. Nakupujte.

A to, že Richard Turley odišiel z Bloomberg Businessweek do MTV, už dlho vieme. Stalé to neviem rozdýchať.


28. júna 2014 | Žiadne komentáre

See You Next Yeah!

Po dlhšej prestávke opäť nebudeme vynechávať obed. Na začiatok si pozrite jeden z dôvodov prečo som ho vynechával. By Design Conference.



Pre tých čo nevedia, By Design bol prvý ročník medzinárodnej konferencie venovanej dizajnu s podtitulom "Ako dobrý dizajn dokáže meniť veci k lepšiemu". Organizovali sme ho spolu s Milkom a chalanmi z Back-Spaceu. Skvelá skúsenosť. Našim hlavným rečníkom bol môj hero Stefan Sagmeister, prečítajte si s ním interview tu alebo tu. Dopĺňali ho Irene Pereyea a Anton Repponen z Fantasy Interactive, Barcelonská Vasava, Snask zo Stockholmu, Londýnsky Method, Erwin Bauer, Aleš Najbrt, Sandra Sandor a Štefan Klein. Editoriálovú scénu zastupoval úspešný poliak Jacek Utko, ktorého som spomínal tu. Po konferencii o nás sám napísal na facebook "One of stronger lineups ever. Great company to be with" Teším sa a ďakujem. Všetkým ďakujem.

Ak ste zvedaví, pozrite si fotky,  čítajte spätne  By Design Blog, registrujte sa do nášho newslettra a dajte nám like!

V Ďalších príspevkoch sa budem venovať zmeškaným tipom a magazínom, londýnskemu sympóziu Here a konferencii na Bienále grafického dizajnu v Brne. Vlastne nie. O Bienále nebudem písať.




24. júna 2014 | Žiadne komentáre

Magazine Ninjas Link Package.

Stačí menšia nedisciplinovanosť a môj "blogorytmus" je likvidovaný prácou. Na stole rastie veža magazínov a ja nestíham čítať, listovať. Neprestávam ale nakupovať. Predsa mi to nikam neutečie a ani vám by nemalo. Tu pár zaujímavých tipov, linkov a noviniek za posledné obdobie. Stačí si vybrať.



Obálka magazínu je stále klúčový nástroj. Vypočujte si hostí poslednej epizódy relácie Stack. Kreatívni riaditelia Richard Turley (Businessweek) a Richard Spencer Powell (Monocle) majú k tejto téme čo povedať. Okrem iného moderuje pán Tyler Brûlé. Viac tu.

Rovnako sa oplatí vypočuť si rozhovor s legendárnym dizajnérom Nevillom Brodym a šarmantnou Penny Martin o jej novom čísle Gentlewoman.

Magazíny podľa Penny Martin majú byť viac osobnejšie.  Čítajte tu a tu.

Monocle má pekných 7 rokov. Pozrite si krátke video a oslávte to kúpou predplatného. Ja už som tak urobil.

Krátky prehľad inovácií v architektúre a dizajne je súčasťou nového a krásneho magazínu Port. Dá sa stiahnuť tu.

Ak ste nečítali Patrikov článok "Print nezomrel len dýcha inak" v tlačenom vydaní,
môžete tak spraviť online. Prípadne ešte raz.

Môj obľúbený výtvarník Rafaël Rozendaal v krátkom video profile na LikeKnowsLike. Oplatí sa pozrieť aj ostatných, alebo si rovno kúpiť Rafaëlovu knižku. Ja ju mám.

Magazín Economist patrí značkou a s obsahom medzi tie najlepšie o jeho obálkach sa to ale nedá povedať. Andrew Losowsky sa na to pozrel bližšie, viac tu.

V marci sa uskutočnili dve veľké editorial konferencie s moc zaujímavými rečníkmi. Prečítajte si reporty z mníchovkej QVED a holandskej Facing pages.

Okrem novej Gentlewoman a Portu treba do zbierky doplniť nové čísla Printed Pages, Purple, Works That Work, Kindling, I Love You, S magazine a L'Officiel Hommes. V Purple nájdete aj aktuálne fotky Pamely Andreson, no nekúp to.

Včera som spolu s Evou Kašákovou, Jakubom Ptačinom a Janom Šifrom v Connecte rozprával na Kick Off By Design o tom, ako dizajn dokáže naštartovať, meniť a ovplyvňovať. Pozrite si ako to vyzeralo.



5. apríla 2014 | 4 komentáre

Móda bez polonahých chlapcov

Koncom januára sa v podzemí Book Clubu na Londýnskom Shoreditchi konal
ďalší Printout — event Stevena Watsona zo STACKu, zameraný, ako inak, na magazíny. Téma posledného špeciálu znela “fashion” a Steven si doňho pozval štyroch povolaných, ktorí si myslia, že móda by sa mala zaujímať o viac
než len o “latest look.” Keďže som sa nemohol zúčastniť, teším sa
z tohoto reportu, ktorý pre mňa pripravila opäť Simona von London.



Počas panelovej diskusie rezonovali témy ako vydavateľské začiatky, vzťah časopisu k inzercii, či distribučný model v nezávislom fashion magazíne. Pozrime sa bližšie na to, čo k týmto témam povedali samotní hostia a ako sa k vydávaniu magazínu vôbec dostali.

Anja Aronowsky Cronberg začala popri magisterskom štúdiu písať o Londýnskej móde pre švédsky Acne Paper. Čoskoro však pocítila frustráciu z nedostatku priestoru, ktorý u švédov zažívala. V roku 2009 si preto založila vlastný žurnál Vestoj (“oblečenie” v Esperante), vydávaným ročne, o ktorom zdôrazňuje, že nie je lifestylový časopis, ale žurnál zameraný na “fashion & dress.”
Zo spôsobu, akým vedie Vestoj, cítiť Anjin akademický background. Móda podľa nej nemusí znamenať len to vizuálne, ale aj spoločenský diskurz a preto sa snaží stavať mosty medzi teóriou a praxou.


Architekti, ktorí píšu o podprsenkách


Podobné akademické zázemie má aj Johannes Reponen z magazínu Address. Spolu s Anjou sa venuje výskumu na London College of Fashion a móda bola jeho študijným predmetom aj na vysokej škole. Prejedený teoretickými vedomosťami a unavený z toho, že fashion magazíny sú stále o tom istom, Johannes sa začal zaujímať o kritiku, ktorej sa venuje dodnes, a písať o architektúre a dizajne. “Elle, Vogue a podobné majú veľmi úzku a vyhranenú predstavu o tom, čo je móda,” hovorí. Podľa neho existuje viacero spôsobov, ako na ňu nazerať. A ako odpovedá na otázku, či on sám Vogue číta? “Ak chcem byť pobavený obrázkami, ktoré nijak nereflektujú realitu, potom áno, prečítam si aj Vogue.”

Ašpirujúcim vydavateľom radí: píšte o tom, čo poznáte. On sám sa snaží nespoliehať sa na typických fashion žurnalistov, ale zbiera odborníkov z iných odvetví, ktorí majú k móde čo povedať. Toto mu umožňuje poskladať zaujímavý mix pohľadov, kde napríklad architekt píše o konštrukcii podprsenky (“Na tom je niečo matematické, nie?”). 




Address vznikol ešte počas Johannesovho štúdia ako záverečný projekt na magisterskom stupni. Má byť alternatívou mainstreamovým magazínom, ktoré ukazujú stále dokola to isté. Podľa neho Británia ponúka veľa úžasných a zaujímavých príbehov, ktoré sú ľudia ochotní čítať.

“Polonahých chlapcov u nás nenájdete”


Rovnaký názor má aj Kenny Ho z Article. Povolaním stylista a fashion editor, Kenny bol rozčarovaný z negativity v módnom priemysle. Vo svojom magazíne predstavuje britských výrobcov a všetko cool, čo v Británii objaví. “Veci vyrobené v Británii nie sú dostatočne propagované,” myslí si Kenny. “Polonahých chlapcov u nás nenájdete, to náš trh nie je,” dodáva so smiechom.



Svojmu poslaniu je ochotný venovať aj časť svojho platu, z ktorého vykrýva náklady na vydávanie magazínu. “Dosť pomohli aj prvé pred-objednávky. Podľa nich si viete odhadnúť, ako to pôjde ďalej,” vysvetľuje. Okrem toho, že dnes môžete Article nájsť aj v kníhkupectvách mimo Londýna, časopis sa môže pochváliť aj medzinárodnou distribúciou.

Tú má spoločnú nielen s Vestojom, ale aj s magazínom LAW Johna Holta. Po absolvovaní módneho návrhárstva v Brightone sa mu nepáčila predstava, že skončí ako návrhár oblekov pre chalanov v rýchlych autách. Magazín mal byť cestou, ako sa nudnej budúcnosti vyhnúť. Dnes už je vonku päť čísel a Article môžete nájsť aj v Tokiu, alebo Paríži.

“Nikto mi nevysvetlil rozdiel medzi módou a štýlom” 


Podobne ako Kennyho a Johannesa, aj Johna zaujíma skôr “Made in Britain” ako móda samotná. Snaží sa preto zdokumentovať, čo podľa neho znamená britský štýl. Vlastná interpretácia je pre Johna podstatná už od štúdia. “Nikto mi nevysvetlil, aký je rozdiel medzi módou a štýlom,” sťažuje sa. A či vydáva magazín najmä pre peniaze? “Robíme niečo, čo nám raz možno bude zarábať,” hovorí neurčito.



Johannes z magazínu Address má o financovaní jasnejšiu predstavu. “Chcem, aby bol udržateľnou platformou. Nie aby ma z neho bolela hlava,” hovorí a dodáva, že od magazínu nechce, aby bol jeho primárnym zdrojom príjmov. Zatiaľ však nevie, kam sa Address bude uberať ďalej. Prvé číslo, ktoré je zatiaľ vonku, bolo vraj “strieľaním bez mierenia.”

Pri otázke distribúcie majú Johannes aj Anja rovnaké skúsenosti. Distribučné miesta hľadajú osobne, čo je síce časovo náročné, no efektívnejšie. V bežných novinových stánkoch by sa špecifickejšie časopisy, ako sú tie ich, ľahko stratili. 

Reklama je zakázaná


A že sú naozaj netypické vidno už na prvý pohľad. Vestoj má na svojom chrbte vytlačené manifesto, ktorým sa pri vydávaní riadia. Jedným z bodov manifesta je aj zákaz reklamy v časopise. Anja je presvedčená, že nie je možné slobodne vydávať magazín o móde a zároveň ho napchať reklamou. “Musíte urobiť určité rozhodnutia,” hovorí. Aj pri hľadaní zdrojov pre každé nové číslo je pre ňu dôležité, aby ľudia pochopili, že vo Vestoji neexistuje žiadne prepojenie medzi zdrojmi a product placementom. 

Kenny z Article má v otázke reklamy odlišný názor. Vie si predstaviť, že by uňho inzerovali napríklad také galérie. Okrem toho by pod značkou svojho magazínu rád prenikol aj do ďalších sfér - spolupracoval na nových produktoch, alebo organizoval eventy. Mimochodom, aj keď je povolaním stylista, typické módne eventy práve nezbožňuje. “Nemám rád glamour a chodenie na párty. Mám rád svoju posteľ a emaily,” smeje sa. A či sa počas jeho dennej práce naňho pozerajú ľudia inak, keď zistia, že je vydavateľom fashion magazínu? “Áno! Ale nechvascem sa tým,” priznáva s úsmevom. 

Parodovanie Galliana


Podľa Kennyho je dôležité vyvíjať aj “fyzikalitu” magazínu. Article berie viac ako knihu, než ako časopis. V komplexnom pohľade na vydávanie sa s ním zhoduje aj Anja. Každé číslo žurnálu Vestoj je tematické: móda a mágia, móda a hanba, alebo ako v prípade posledného, móda a moc. V každom vydaní o téme píšu odborníci z rôznych oblastí. Popri tom sa Anja snaží nachádzať nové spôsoby, ako na módu nazerať interaktívne. Pri poslednom čísle to bolo napríklad bábkové divadlo, parodujúce interview Johna Galliana počas jeho “epic apology tour” za svoje anti-semitské vyjadrenia. 

A aké majú vydavatelia plány do budúcna? Za všetkých to zhrniem slovami Johna Holta z magazínu LAW: “Hm, asi nový cover. Ale nie, zarobiť peniaze a udržať sa nažive.”

Napísala Simona (momentálne žije v Londýne a hoci to na sebe neukazuje, móda ju zaujíma). Jej predchádzajúci London report si môžete prečítať tu.

23. februára 2014 | 1 komentár